Umelá inteligencia (AI)

Umelú inteligenciu (AI) definujeme ako počítačový framework schopný vykonávať zložité úlohy, ktoré by vo všeobecnosti mohol robiť len človek – akými sú napríklad myslenie, rozhodovanie alebo riešenie problémov.

V dnešnej dobe výraz „umelá inteligencia“ (medzinárodne používané označenie AI) znamená veľké množstvo inovácií, ktoré posúvajú značnú časť administratívy a produktov, ktoré následne využívame my ľudia – od aplikácií, ktoré vytvárajú obyčajné televízne programy, až po chatboty, ktoré sa neustále starajú o klienta. V každom prípade, zahrňuje umelá inteligencia skutočné vedomie vytvorené človekom.

V tomto článku sa zoznámite s umelou inteligenciou, jej činnosťou a jej rôznymi druhmi. Nakoniec sa pozrieme na časť jej výhod a rizík a preskúmame možnosti umelej inteligencie.

Čo je umelá inteligencia?

Umelá inteligencia (AI) je teória a vývoj počítačových systémov schopných vykonávať úlohy, ktoré si historicky vyžadovali ľudskú inteligenciu, ako je rozpoznávanie reči, rozhodovanie a identifikácia vzorov. AI je zastrešujúci pojem, ktorý zahŕňa širokú škálu technológií vrátane strojového učenia (ML, resp. Machine Learning), hlbokého učenia (Deep Learning) a spracovania prirodzeného jazyka (NLP).

Aj keď sa tento výraz bežne používa na opis rôznych dnes používaných technológií, mnohí nesúhlasia s tým, či ide o umelú inteligenciu. Namiesto toho niektorí tvrdia, že veľká časť technológie používanej v reálnom svete dnes predstavuje vysoko pokročilé strojové učenie, ktoré je jednoducho prvým krokom k skutočnej umelej inteligencii alebo „všeobecnej umelej inteligencii“ (GAI).

Napriek mnohým filozofickým nezhodám o tom, či existujú „skutočné“ inteligentné stroje, dnes väčšina ľudí používa termín AI, pričom sa tým myslí súbor technológií založených na strojovom učení, ako napríklad Chat GPT alebo počítačové videnie, ktoré umožňujú strojom. vykonávať úlohy, ktoré predtým mohli robiť iba ľudia, ako je vytváranie písaného obsahu, riadenie auta alebo analýza údajov.

Silná vs. slabá umelá inteligencia (AI)

Pri výskume umelej inteligencie sa stretávame s pojmami „silná“ a „slabá“ AI. Hoci sa tieto výrazy môžu zdať mätúce, pravdepodobne tušíte, čo znamenajú.

Silná AI je v podstate AI, ktorá je schopná všeobecnej inteligencie na ľudskej úrovni. Inými slovami, je to len ďalší spôsob, ako povedať „všeobecná umelá inteligencia“ (GAI).

Slabá AI medzitým označuje úzke využitie široko dostupnej technológie AI, ako je strojové učenie alebo hlboké učenie, na vykonávanie veľmi špecifických úloh, ako je hranie šachu, odporúčanie skladieb alebo riadenie áut. Slabá AI, známa aj ako umelá úzka inteligencia (ANI), je v podstate typ AI, ktorý používame denne.

Výhody a nebezpečenstvá AI

Umelá inteligencia má široké využitie s možnosťou zmeniť spôsob, akým pracujeme a naše každodenné rutiny. Zatiaľ čo veľké množstvo týchto zmien je energizujúcich, podobne ako samoriadiace vozidlá, podradní pomocníci alebo nositeľné pomôcky v odvetví zdravotníckych služieb, navyše prinášajú mnohé ťažkosti.

Spletitý obraz často vyvoláva súperiace obrazy: ideálny svet pre takmer, utláčaný svet pre iných ľudí. Vec bude zrejme podstatne komplikovanejšia. Nasleduje niekoľko potenciálnych výhod a rizík, ktoré môže AI predstavovať:

Toto sú len niektoré zo spôsobov, ktorými AI poskytuje spoločnosti výhody a nebezpečenstvá. Pri používaní nových technológií, ako je AI, je najlepšie mať jasnú predstavu o tom, čo je a čo nie. S veľkou mocou predsa prichádza veľká zodpovednosť.

Zdroje:
Coursera
Freepik/Rawpixel